Život Prešova
online
online
Pasca našej mysle.
01.10.2005 Celý región
Spomienky. Krásne spomienky ako malý raj, z ktorého nás nikto nemôže vyhnať. Bolestné spomienky ako zdroj nekonečného smútku. V oboch prípadoch pasca. Pasca, v ktorej naša myseľ dokáže uviaznuť ako povestná ruka vo fľaši. Ruka chamtivej opice, ktorá vopchá ruku do fľaše s úzkym hrdlom, aby vytiahla orech z dna. Akonáhle zovrie orech v päsť, ruku už nevytiahne hrdlom von. Zostane chytená. Túžba po lahôdke opici nedovolí pustiť jedlo, oslobodiť sa a utiecť pred lovcami, ktorí nastražili na opicu túto jednoduchú pascu.
Naša myseľ sa podobá opici. Vopchá ruky do fľaše minulosti, aby si nabrala spomienky. Sladké i pálivé, po ktorých stúpajú slzy do očí. Neuspokojí sa s bohato prestretým stolom prítomného. Fľaša naplnená minulým ju hypnoticky priťahuje. Opica - myseľ sa dokáže ponoriť do minulosti a stať sa väzňom vlastnej lakomosti, s ktorou zhromažďuje obrazy prežitého. Neskutočne skutočné, zrkadlové a často všelijako pokrivené odrazy udalostí. Zahľadená do mŕtvych obrazov sa potom skutočná, živá pozornosť dobrovoľne vzdáva slobody a vydáva sa napospas lovcom. Lovcom, v ktorých radách medzi najkrvilačnejšie patrí Depresia, Smútok, Pýcha, Hnev, Nenávisť, Ukrivdenosť, Pomstychtivosť a mnoho ďalších im podobných emócií. Obrazy spomienok sú ako para nad tryskajúcim prameňom Tu a Teraz. Ako útržky snov nedávajúce ráno žiaden zmysel. Zahaľujú skutočnú podstatu života. Ako ľahké je v nich blúdiť nekonečne dlho. Zbytočne dlho. Pritom cesta ku slobode je tak jednoduchá. Stačí otvoriť kŕčovite zaťatú päsť, pustiť to staré a strávené časom, vytiahnuť ruku von z fľaše a ponoriť sa do Prítomnosti.
Prítomnosť. Naša prítomnosť závisí od našich minulých volieb. Naša budúcnosť závisí od našej prítomnosti. Ako teda môžeme ovplyvniť našu budúcnosť? Našim konaním v prítomnosti. Ale ako môžeme byť a konať v prítomnosti, keď na seba naberáme myšlienky na minulosť. Buď premietame, čo bolo alebo snívame o tom čo bude. Zabúdame na tie nádherné okamihy prítomnosti, ktoré môžeme prežívať práve teraz ale už o chvíľu sa stanú minulosťou. A potom reagujeme prečo sme to neurobili tak a tak... a opäť sme v minulosti. Vnímajme prítomný okamih. Vnímajme zvuky, farby, vône, materiály ktoré nás obklopujú ... proste všetko čo sa práve okolo nás deje.
Človek ako súčasť vesmíru. Všetky vonkajšie vplyvy, veci, predmety a javy okolo nás pôsobia na našu náladu, pocity i zdravotný stav. Všetky splnené i nesplnené želania, všetky citové a vizuálne prežitky či už príjemné alebo nepríjemné sa zapisujú do nášho podvedomia a zároveň do všetkých našich buniek. Ak sú to zážitky a prežitky záporné, prevažujú záporné emócie, ktoré majú vplyv na našu nervovú a svalovú sústavu a spôsobujú napätie, nerovnováhu energie a tým zmenu nášho zdravotného stavu, pretože energia, ktorú potrebuje naše telo k fungovaniu orgánov, je odčerpávaná na spracovávanie týchto emócií. Urobme si čas od času poriadok v svojej duši. Každá liečba a to platí ako v klasickej, tak i alternatívnej medicíne, bude úspešnejšia, ak zistíme emocionálnu, mentálnu i fyzickú príčinu ochorení t.j. ak nastolíme harmóniu ducha, mysle a tela a tým naštartujme samouzdravujúci proces.
Všetko okolo nás má hlboký význam pre našu existenciu... . jemný dotyk saténu nám pripomenie lásku. Ak je naviac ružovej farby znásobí sebelásku, ak je zelený dáva vlastný priestor, žltý prejasní chaos a vnáša jasno do myšlienok, oranžová ukľudní a dáva radosť... .
Každý žije v svojom vlastnom sne, vo svojom vlastnej mysli. Každý z nás sa nachádza v úplne inom svete než ostatní.
Zahradník.
Šedovlasý pán vo flanelovej košeli a zodraných nohaviciach sa zadíval na mladú jabloň. Vyzerala ako metla. Moje zúfalé pokusy o tvarovanie jej koruny jej viac ublížili než pomohli. Šedovlasý pán vytiahol z vrecka záhradnícke nožnice a pustil sa do práce. Strihal ľahko a s rozumom. Niekde celé vetvy, inde uštipkával len časti minuloročných výhonkov. Keď skončil, stromček si doslova vydýchol úľavou. Koruna sa presvetlila a získala pôvabný zaoblený tvar.
Profesionál by možno mal výhrady ku spôsobu, akým viedol rezy, ale starý pán vytvoril stromček zrkadliaci môj odraz. Obdivuhodným citom stvoril umelecké dielo harmonicky rezonujúce s mojou divokou záhradou bez ohľadu na pravidlá z príručiek. Jablonka zasvietila krásou. A tiež radosťou, s ktorou ju starý pán upravoval.
Celé odpoludnie starý pán zbavoval stromy na záhrade prebytočných vetví a výhonkov a navracal im silu a zdravie. Keď sa so mnou lúčil, záhrada dýchala novou, podivuhodne sviežou krásou. V kôpkach ostrihaných prútikov a vetví mi starý pán zanechal múdre posolstvo, že nie všetko, čo v bujarej expanzii vyrastie na kmeni života, je vždy to najlepšie pre ďalší zdravý rast stromu. Niektoré výhonky zostanú plané. Je zdravé ich odstrihnúť, aby nedusili ostatné.
Starý pán dokončil práci a ja som sa zamyslene dívala za ním, ako odchádza. Premýšľala som o tom, ako ťažké je nájsť a rozpoznať dobrého a citlivého záhradníka, ktorý stromy vedie k zdraviu a kráse. Vycíti dušu stromu, pomôže ju rozvinúť sa v plnej sile a vydať dobré ovocie. A že som vlastne mala veľké šťastie, že ma osud dal dokopy práve s týmto záhradníkom a že mi intuícia poradila veriť mu.
A potom som ešte uprostred starostlivou prácou okrášlenej záhrady rozjímala nad tím, že poznám aj záhradníka, ktorý odstriháva v záhradkách mysle prebytočné emócie, prebujnené predstavy, plané strachy a myšlienky žiaľu a pocitov viny a vrúbľuje na všetky výhonky lásku. Do altánku z bielych ruží v svojom vnútri som mu šla pripraviť voňavý čaj, aby mohol k tichému rozjímaniu na chvíľu prisadnúť, ak bude mať náhodou cestu okolo.
Monika Kašová
Naša myseľ sa podobá opici. Vopchá ruky do fľaše minulosti, aby si nabrala spomienky. Sladké i pálivé, po ktorých stúpajú slzy do očí. Neuspokojí sa s bohato prestretým stolom prítomného. Fľaša naplnená minulým ju hypnoticky priťahuje. Opica - myseľ sa dokáže ponoriť do minulosti a stať sa väzňom vlastnej lakomosti, s ktorou zhromažďuje obrazy prežitého. Neskutočne skutočné, zrkadlové a často všelijako pokrivené odrazy udalostí. Zahľadená do mŕtvych obrazov sa potom skutočná, živá pozornosť dobrovoľne vzdáva slobody a vydáva sa napospas lovcom. Lovcom, v ktorých radách medzi najkrvilačnejšie patrí Depresia, Smútok, Pýcha, Hnev, Nenávisť, Ukrivdenosť, Pomstychtivosť a mnoho ďalších im podobných emócií. Obrazy spomienok sú ako para nad tryskajúcim prameňom Tu a Teraz. Ako útržky snov nedávajúce ráno žiaden zmysel. Zahaľujú skutočnú podstatu života. Ako ľahké je v nich blúdiť nekonečne dlho. Zbytočne dlho. Pritom cesta ku slobode je tak jednoduchá. Stačí otvoriť kŕčovite zaťatú päsť, pustiť to staré a strávené časom, vytiahnuť ruku von z fľaše a ponoriť sa do Prítomnosti.
Prítomnosť. Naša prítomnosť závisí od našich minulých volieb. Naša budúcnosť závisí od našej prítomnosti. Ako teda môžeme ovplyvniť našu budúcnosť? Našim konaním v prítomnosti. Ale ako môžeme byť a konať v prítomnosti, keď na seba naberáme myšlienky na minulosť. Buď premietame, čo bolo alebo snívame o tom čo bude. Zabúdame na tie nádherné okamihy prítomnosti, ktoré môžeme prežívať práve teraz ale už o chvíľu sa stanú minulosťou. A potom reagujeme prečo sme to neurobili tak a tak... a opäť sme v minulosti. Vnímajme prítomný okamih. Vnímajme zvuky, farby, vône, materiály ktoré nás obklopujú ... proste všetko čo sa práve okolo nás deje.
Človek ako súčasť vesmíru. Všetky vonkajšie vplyvy, veci, predmety a javy okolo nás pôsobia na našu náladu, pocity i zdravotný stav. Všetky splnené i nesplnené želania, všetky citové a vizuálne prežitky či už príjemné alebo nepríjemné sa zapisujú do nášho podvedomia a zároveň do všetkých našich buniek. Ak sú to zážitky a prežitky záporné, prevažujú záporné emócie, ktoré majú vplyv na našu nervovú a svalovú sústavu a spôsobujú napätie, nerovnováhu energie a tým zmenu nášho zdravotného stavu, pretože energia, ktorú potrebuje naše telo k fungovaniu orgánov, je odčerpávaná na spracovávanie týchto emócií. Urobme si čas od času poriadok v svojej duši. Každá liečba a to platí ako v klasickej, tak i alternatívnej medicíne, bude úspešnejšia, ak zistíme emocionálnu, mentálnu i fyzickú príčinu ochorení t.j. ak nastolíme harmóniu ducha, mysle a tela a tým naštartujme samouzdravujúci proces.
Všetko okolo nás má hlboký význam pre našu existenciu... . jemný dotyk saténu nám pripomenie lásku. Ak je naviac ružovej farby znásobí sebelásku, ak je zelený dáva vlastný priestor, žltý prejasní chaos a vnáša jasno do myšlienok, oranžová ukľudní a dáva radosť... .
Každý žije v svojom vlastnom sne, vo svojom vlastnej mysli. Každý z nás sa nachádza v úplne inom svete než ostatní.
Zahradník.
Šedovlasý pán vo flanelovej košeli a zodraných nohaviciach sa zadíval na mladú jabloň. Vyzerala ako metla. Moje zúfalé pokusy o tvarovanie jej koruny jej viac ublížili než pomohli. Šedovlasý pán vytiahol z vrecka záhradnícke nožnice a pustil sa do práce. Strihal ľahko a s rozumom. Niekde celé vetvy, inde uštipkával len časti minuloročných výhonkov. Keď skončil, stromček si doslova vydýchol úľavou. Koruna sa presvetlila a získala pôvabný zaoblený tvar.
Profesionál by možno mal výhrady ku spôsobu, akým viedol rezy, ale starý pán vytvoril stromček zrkadliaci môj odraz. Obdivuhodným citom stvoril umelecké dielo harmonicky rezonujúce s mojou divokou záhradou bez ohľadu na pravidlá z príručiek. Jablonka zasvietila krásou. A tiež radosťou, s ktorou ju starý pán upravoval.
Celé odpoludnie starý pán zbavoval stromy na záhrade prebytočných vetví a výhonkov a navracal im silu a zdravie. Keď sa so mnou lúčil, záhrada dýchala novou, podivuhodne sviežou krásou. V kôpkach ostrihaných prútikov a vetví mi starý pán zanechal múdre posolstvo, že nie všetko, čo v bujarej expanzii vyrastie na kmeni života, je vždy to najlepšie pre ďalší zdravý rast stromu. Niektoré výhonky zostanú plané. Je zdravé ich odstrihnúť, aby nedusili ostatné.
Starý pán dokončil práci a ja som sa zamyslene dívala za ním, ako odchádza. Premýšľala som o tom, ako ťažké je nájsť a rozpoznať dobrého a citlivého záhradníka, ktorý stromy vedie k zdraviu a kráse. Vycíti dušu stromu, pomôže ju rozvinúť sa v plnej sile a vydať dobré ovocie. A že som vlastne mala veľké šťastie, že ma osud dal dokopy práve s týmto záhradníkom a že mi intuícia poradila veriť mu.
A potom som ešte uprostred starostlivou prácou okrášlenej záhrady rozjímala nad tím, že poznám aj záhradníka, ktorý odstriháva v záhradkách mysle prebytočné emócie, prebujnené predstavy, plané strachy a myšlienky žiaľu a pocitov viny a vrúbľuje na všetky výhonky lásku. Do altánku z bielych ruží v svojom vnútri som mu šla pripraviť voňavý čaj, aby mohol k tichému rozjímaniu na chvíľu prisadnúť, ak bude mať náhodou cestu okolo.
Monika Kašová
0
www.ZIVOTPO.sk
